Pridané Recenzia: Nioh 2

Diskusiu 'Novinky' začal Maroš Šimurda, 26 Mar 2020.

  1. Maroš Šimurda

    Maroš Šimurda
    Expand Collapse
    Moderator
    Člen Vedenia Moderator Redaktor

    Registroval sa:
    29 Máj 2010
    Príspevkov:
    2 956
    Páči sa:
    5 001
    ni2.jpg
    Rok 2020 sa pravdepodobne horšie začať nemohol a momentálne čelíme globálnej pandémii. Nám hráčom karanténa zas až tak veľmi každodennú rutinu neovplyvnila, v podstate máme vhodnú výhovorku, prečo sedieť doma a hrať naše obľúbené hry. Herný priemysel sa pomaly ale isto prebúdza a na trh začínajú prichádzať očakávané veľké tituly. Jedným z nich je aj pokračovanie akčného RPG NIOH, pozrime sa teda na to, či si táto PS4 exkluzivita zaslúži vašu pozornosť.

    Hoci som fanúšik takzvaných "Souls" hier, priznám sa, že prvé Nioh mi v dobe vydania uniklo a dostal som sa k nemu až neskôr. Vlastne až prostredníctvom služby PS Plus, no okamžite som si tento svojský titul obľúbil. Nešlo totiž len o ďalší tradičný Dark Souls klon, ale zaujímavý mix rôznych žánrov od akčného RPG, Diabla a pochopiteľne spomínaných Souls hier. Ak čítate tieto riadky, pravdepodobne vám hru netreba predstavovať, viete dobre, čo od nej môžete očakávať a skôr vás zaujíma, či je dvojka lepšia alebo horšia ako predchodca. Práve na to sa budem snažiť odpovedať na nasledujúcich riadkoch, pričom si povieme aj to, čo nové prináša.

    Nioh 2_20200314222710.jpg
    Nioh 2 je ďalší príklad pokračovania, ktorý je príbehovo zasadený ešte pred prvú časť. Ide teda o takzvaný prequel, čím si autori otvorili dvierka k niekoľkým zaujímavým premosteniam k prvej hre. Osobne som s tým nemal až tak problém, škoda len jedného dizajnérskeho rozhodnutia, o ktorom ale poviem viac neskôr. V zásade tu máme hlavnú premisu - vojna s démonickom rasou Yokai známou už z prvej hry. Máme tu hlavného protagonistu, ktorý má v sebe Yokaiskú krv, je polovičný démon s výnimočnými schopnosťami, pričom sa zapletie do rozsiahleho konfliktu. Na ceste pochopiteľne stretne niekoľko postáv, počas animácií sa veľa rozpráva, bojuje, čaruje, intriguje ... no skrátka na pomery akčnej sekačky sa tu toho deje pomerne veľa. Autori rovnako ako v prvej časti aj tu miešajú historické udalosti a lokácie s fiktívnymi prvkami. Priznám sa ale, že som dianiu na obrazovke venoval len menšiu pozornosť a radšej som už čím skôr chcel stáť na bojovom poli a znovu kosiť démonov. Pokazil som si tým celkový dojem? Myslím, že ani nie. Podobne pristupujem aj k iným Souls hrám, pri ktorých skrátka podľa môjho názoru príbeh nie je až tak podstatný. Ak ale o "lore" hry máte záujem, nech sa páči. K dispozícií tu je pomerne rozsiahla a dobre spracovaná encyklopédia opisujúca postavy, beštiár a podobne. Nechajme už ale úvodné omáčky, naleštite si samurajské meče a hurá do boja.

    Nioh 2_20200313122031.jpg
    Zatiaľ čo prvý diel mal pevne daný hrateľný charakter, dej sledoval postavu Williama, v dvojke si už môžeme vytvoriť postavu na mieru. Už hrateľné ukážky pred vydaním nám predstavili prepracovaný editor postáv a veru treba povedať, že možnosti sú skutočne široké. Je dosť možné, že zopár ľudí strávi pri editore charakterov pár hodín, kým bude s výsledkom spokojný. Za možnosti editoru rozhodne treba dať palec hore, no trochu mi unikol dôvod, prečo som si postavu nemohol aj pomenovať. V animáciách vás nikto priamo neoslovuje, v tom teda nemôže byť problém. Nuž nevadí, plánované meno Dattebayo si budem musieť odložiť na iné prípady. Dobre vyzerajúci hrdina je samozrejme dôležitý, no druhá vec sú jeho schopnosti a zameranie. V zásade si môžete vybrať medzi desiatkou typov zbraní, od katán, sekier, až po oštepy. Oproti jednotke tu pribudlo aj zopár úplne nových nástrojov, mňa osobne zaujal napríklad Switchglaives, čo je niečo ako obrovská kosa. Výber zbrane pochopiteľne ovplyvňuje herný štýl a tiež to, do ktorých atribútov budete investovať body skúsenosti. To však samozrejme nie je nič nové, novinkou nie je ani využívanie špeciálnych techník Ninjutsu a Onmyo mágie. V Nioh 2 mi ale prišlo, že hra je lepšie vyvážená a aj na tieto, trochu zanedbávané techniky, je teraz lepšie spoľahnutie. Hlavne hádzanie shurikenov a kunai dýčok môže byť vďaka dobrému buildu efektívnejšie. Celkovo je vývoj postavy veľmi dobre spracovaný a okrem investovania bodov do štatistík zahŕňa aj zber výzbroje (podobne ako v Diablo zbierate loot v podobe nových zbraní a brnení) a v poslednom rade je potrebné prezrieť si prepracované stromy schopností. Skill Trees na zbrane, v ktorých ste sa učili nové pohyby a útoky sa už objavili v prvej časti, no v dvojke sú masívne rozšírené. Je dobré venovať čas ich štúdiu, čo som si overil na vlastnej koži.

    Nioh 2_20200313140312.jpg
    Séria Nioh totiž svojim spôsobom patrí do kategórie tzv. Souls hier, ktorá je typická svojou náročnosťou. Titul preverí šikovnosť hráčov, nič im nedaruje zadarmo a neexistujú tu už žiadne lacné triky, ako si ju zjednodušiť (narážam teraz hlavne na mechaniku Living Weapon a Sloth talizman z prvej časti). Na rozdiel od série DS je Nioh oveľa rýchlejší a jeho súbojový štýl agresívnejší. Aj tu však platí, že aj ten najmenší nepriateľ vás môže rozsekať jediným úderom. Jednotlivých protivníkov treba dobre spoznať, zistiť ich správanie, pohyby, útoky a podľa toho na nich adekvátne reagovať. Špeciálne to platí pri bossoch, ktorých si autori pripravili požehnane a pri ktorých popustili uzdu fantázie. Treba však povedať jedno. Tento typ hier rozhodne nie je pre každého. A to platí aj pre Nioh. Ak ale máte s týmto žánrom skúsenosti, isto mi dáte za pravdu, že pocit z každého víťazstva nad bossom je neopísateľný. To je hlavná motivácia, prečo treba vydržať, nevzdať sa a opakovať, opakovať, opakovať. Lenže, tu sa dostávam k tomu, čo mi zhruba do polovice hry vadilo. Možno je to len môj subjektívny dojem, ale podľa mňa autori trochu zbytočne tlačili na pílu a obtiažnosť hry sa im nepodarilo tak úplne dobre vyvážiť. Prvých cca 30 hodín to bol boj. Bolo to utrpenie a bola to aj frustrácia. V podstate sa dá povedať, že som doslova pociťoval vyčerpanosť a pýtal som sa sám seba, či vôbec chcem v hraní pokračovať. Ako som už povedal, každý nepriateľ je smrtiaci, väčšinou bojujete s presilou a aj rozloženie nepriateľských síl je nastavené tak, aby vás čo najviac potrápili. Platí to hlavne pri vedľajších misiách (Nioh na rozdiel od série Dark Souls nemá jeden otvorený svet, ale sériu samostatných hlavných a vedľajších misií), pri ktorých som už začínal mať dojem, že autori musia byť masochisti. Informácia o doporučenej úrovni, s ktorou by ste danú misiu mali plniť je úplne bezpredmetná. Aj s charakterom na 60. úrovni som mal čo robiť pri misii určenej pre úroveň 20. V tomto prípade však išlo zrejme o chybu, lebo posledná aktualizácia upravila tieto hodnoty o doporučenej úrovni charakteru pri každej misii. Až o niekoľko ďalších hodín neskôr, s vypracovanejšou postavou, lepšou výbavou a zakúpenými schopnosťami som konečne začal pociťovať, že aj niečo dokážem. Paradoxne záverečné kapitoly sú jednoduchšie, ako tie úvodné a finálni bossovia ma potrápili oveľa menej. Jedno však platí stále - NIOH 2 nie je určená pre tých, ktorí si doma radi odpočinú po náročnom dni pri PS4. Ak si chcete večer porelaxovať, poobzerajte sa radšej niekde inde.

    Nioh 2_20200313170851.jpg
    Zaujímavé pritom je, že sa celkovo nedá jednoznačne povedať, či je dvojka jednoduchšia alebo náročnejšia ako prvý diel. Ako som už spomenul, úvodné hodiny sú drsné a obtiažnosť vedľajších misií je miestami zbytočne prehnaná. Na druhú stranu je tu niekoľko nových herných mechaník, ktoré vám predsa len na vašej strastiplnej ceste pomôžu. Novinky vychádzajú hlavne z toho, že aj váš hrdina je z časti Yokai, máte tak prístup k niekoľkým užitočným trikom. Ten hlavný sa označuje ako Shift Form, vďaka ktorému vypustíte to monštrum, ktoré vo vás drieme a stane sa z vás plnohodnotný démon. K dispozícií sú tri druhy - Brute (silný, ťažkotonážny tank), Feral (rýchly, agresívny dravec) alebo Phantom (zameraný na magické útoky pekne z diaľky). Každý má svoje unikátne vlastnosti a každý má svoje výhody a nevýhody. Znovu záleží hlavne na tom, aký štýl preferujete, no v každom prípade sa z vás dočasne stane nezastaviteľný stroj na zabíjanie. Ako polovičný Yokai máte navyše prístup k zbieraní duší padlých nepriateľov, čím získate prístup k ich špeciálnym útokom. V praxi to funguje tak, že z každého protivníka môže vypadnúť jadro (Soul Core), ktoré vám dodá nový útok. Takéto jadrá môžete mať súčasne tri. Celý manažment duchovných jadier by som prirovnal k hľadaniu pokémonov. Každé jadro ponúka okrem aktívnej schopnosti aj pasívne vlastnosti, záleží na vás, ako si ich optimalizujete. V poslednom rade sa musím zmieniť o mechanike Burst Counter. Spomínate si na otravné "červené" útoky nepriateľov z prvej časti? Vtedy bola pred nimi jediná obrana úskok. Teraz však máte možnosť použiť tieto útoky priamo proti vášmu protivníkovi. Vyžaduje sa síce prísne načasovanie, no úspešným odrazením takého útoku protivníka na moment ohromíte, zničíte mu staminu a môžete mu uštedriť pár rán. Burst Counter je najlepšia nová mechanika hry a jej zvládnutie považujem za kľúčové. Okrem toho, že sa vďaka nemu dostanete z nejednej nepríjemnej situácie, následná animácia je pastvou pre oči. V krajnej situácií máte možnosť privolať si na pomoc iného hráča, alebo po novom aj NPC fantóma cez modré pomníky, ktoré sa objavujú po ceste.

    Nioh 2_20200314121703.jpg
    Nevyvážená obtiažnosť ale v konečnom dôsledku nebolo to hlavné, čo kazilo celkový dojem z hry. Už v úvode som naznačil, že som mal problém s istým dizajnérskym rozhodnutím. Prišlo mi, že dvojka recykluje na môj vkus pomerne veľa obsahu z prvej časti. Že sa tu objavujú rovnakí nepriatelia, je samozrejme akceptovateľné. Predsa len sa tu nájde aj niekoľko úplne nových kusov. O niečo horšie už bolo, že sa tu stretnete aj s niektorými bossmi prvej hry. Aj to by som ešte toleroval, lebo sa objavili len v rámci vedľajších misií. Čo mi ale vadilo najviac, že niektoré vedľajšie misie sú doslova skopírované z pôvodnej hry. Odohrávajú sa v rovnakých prostrediach a majú identický dizajn. Osobne mi to prišlo, akoby si chceli autori uľahčiť robotu, tak namiesto návrhu nových máp preniesli do hry tie staré. A keď už je reč o zanedbanej práci, situáciu nezachraňuje ani fakt, že v rovnakom prostredí a na rovnakých mapách sa odohráva hneď niekoľko rôznych misií. Skrátka jednu a tú istú lokalitu navštívite hneď niekoľkokrát. Tým sa prostredie rýchlo opozerá a potom neskôr už pôsobí nudne. V poslednom rade by som zmienil ešte jednu maličkosť. Aj záver hry je svojím spôsobom podobný jednotke. Nebudem tu pochopiteľne prezrádzať záverečných bossov, no minimálne jeden súboj vám pripomenie prvý diel viac, ako by bolo zdravé. Z týchto dôvodov som mal dojem, že dvojka neprináša zas až tak veľa nového, že ide len o vylepšenú jednotku. A to je pre mňa hlavný mínus hry. Nechápte ma zle, novinky tú sú, hlavne v samotnej hrateľnosti, čo je samozrejme plus. No treba povedať, že Nioh 2 prakticky ponúka to isté čo jednotka, plus niečo navyše. Pre fanúšikov prvej časti to nie je problém, od hry dostanú presne to, čo očakávajú. Len to nie je až tak výrazný pokrok, ako by som čakal.

    Nioh 2_20200314132057.jpg

    Nioh 2_20200314210408.jpg Nioh 2_20200316130409.jpg Nioh 2_20200316155638.jpg Nioh 2_20200315164210.jpg

    Výrazný pokrok som nezaznamenal ani v prípade technického spracovania. Ak by som mal opísať grafickú stránku hry jedným slovom, použijem výraz nekonzistentná. Pozitívne je, že aj v dvojke máme na výber z troch možností nastavenia - vyššie rozlíšenie za cenu plynulosti, hladkých 60FPS v štandardnom rozlíšení, alebo hybridné nastavenie s odomknutým snímkovaním. V tomto type hier je podstatná rýchla odozva, ja osobne som preto dal prednosť akčnému režimu, čo na PS4 Pro znamená FHD rozlíšenie a 60 FPS. Nech si už ale vyberiete akékoľvek nastavenie, rozhodne sa Nioh 2 nedá označiť za jednu z najkrajších hier aktuálnej generácie. Oproti prvému dielu vyzerá dvojka predsa len o niečo lepšie, ale opäť musím povedať, že som čakal trochu viac. Problém sú hlavne niektoré úseky, ktoré sa mi zdali vyslovene odfláknuté. A znovu sa to týka hlavne vedľajších misií, respektíve tých odohrávajúcich sa v noci. Na obzeranie okolia ale aj tak nie je kvôli démonom čas, takže to zas až tak nevadí. K audio stránke nemám najmenšie výhrady. Pôvodný dabing (s možnosťou anglického), epické skladby, rinčanie zbraní, to všetko je na vysokej úrovni. Technicky stav hry je rovnako na veľmi dobrej úrovni, počas hrania som nenarazil na žiadny otravný glitch, bug alebo nepríjemnosť. Hra mi počas tej stovky odohratých hodín ani raz nepadla. Za optimalizáciu teda dávam jednoznačne palec hore. Spomenúť však musím občas nezbednú kameru, ktorá sa hlavne v interiéroch správa divne. V rozhodujúcich momentoch sa stane, že budete pozerať na stenu, čo samozrejme konči vašou smrťou. A občas, ale skutočne len občas, som si povzdychol aj nad ovládaním. To je z veľkej časti totožné s jednotkou, no hlavne kvôli prepracovanému bojovému systému a novým herným mechanizmom je hra ešte komplexnejšia, čo sa odzrkadlilo na ovládacej schéme.

    Nioh 2_20200319191719.jpg
    Na záver sa vráťme k otázke položenej v úvode. Aký je Nioh2? Je lepší alebo horší ako jednotka? V zásade sú si obidve hry dosť podobné a výrazné rozdiely medzi nimi nie sú. Podľa môjho názoru je ale dvojka predsa len o niečo lepšia. Predstavuje nové mechanizmy, ktoré som si hneď obľúbil a ktoré výrazne menia spôsob, ako sa NIOH hrá. Ak sa vám páčila jednotka, neváhajte a určite si zaobstarajte aj pokračovanie. Nebudete ľutovať a o zábavu na stovky hodín máte postarané. Pričom dokončením príbehovej linky sa to nekončí, o vašu pozornosť sa postará aj NG+ režim. Len je škoda recyklovaného obsahu z minula. Dlho som sa nemohol zbaviť dojmu, akoby bola dvojka len väčšie, samostatné rozšírenie a že som čakal viac zmien. Tým ale nechcem povedať, že by ma Nioh 2 sklamalo. To rozhodne nie. Trvalo to síce pár desiatok hodín, no po úvodnom trápení a adaptovaní sa na nové prvky som si hranie začal maximálne užívať. A rozhodne môžem povedať, že ešte plánujem s hrou stráviť istý čas.


    Verdikt Verdikt v prípade Nioh 2 je jasný. Ak sa vám páčila jednotka, dvojku si rozhodne nenechajte ujsť. Nejde o výrazný posun dopredu, no vďaka novým herným mechanizmom sa dvojka hrá ešte lepšie, ako prvý diel. Obsahu je tu dostatok, pri hre nie je problém stráviť stovky hodín. Škoda len recyklovaného obsahu z jednotky, nevyváženej obtiažnosti a slabších vedľajších misií.


    :+: Yokai Shift forma a s ňou spojené nové herné mechaniky
    :+: Masívna herná doba
    :+: Pre fanúšikov žánru návyková hrateľnosť

    :-: Noviniek mohlo byť viac
    :-: Nevyvážená obtiažnosť
    :-: Nudné a opakujúce sa vedľajšie misie

    Celkové hodnotenie : 8 / 10
    Pozn. Všetky screenshoty boli zachytené pomocou funkcie Share na konzole PlayStation 4 Pro. Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Sony.
     
    #1 Maroš Šimurda, 26 Mar 2020
    Naposledy upravil: 26 Mar 2020
    deserttux sa to páči.
  2. Nate_US

    Nate_US
    Expand Collapse
    PlayStation Padawan

    Registroval sa:
    16 Feb 2011
    Príspevkov:
    333
    Páči sa:
    82

Zdielať túto stránku