Dvojica analógových páčok a dostatočne silný výkon. To je priam ideálna kombinácia pre množstvo kvalitných FPS hier, no napriek tomu sa počas svojho života PS Vita dočkala zatiaľ len dvoch priemerných (prinajlepšom decentných) kúskov. Po mesiacoch čakania však konečne prichádza Killzone: Mercenary, do ktorého sa vkladali veľké nádeje a ja už teraz môžem s pokojom povedať, že sa handheld dočkal kvalitnej hry, akú si zaslúžil. Záznam č. 850719, Arran Danner Svet je hore nohami. Už ani neviem kedy presne tento celý cirkus začal, no jedno viem určite. Nebol to len obyčajný teroristický útok. Toto bola doslova invázia s jediným a jasným cieľom - podmaniť si celý sektor. V ten deň dostala celá Vekta poriadnu facku. Nikto nečakal, že Helghania zaútočia tak rázne, s takou silou a vojenskou technikou. Sám som bol prekvapený, kde zohnali tento arzenál. Jednotky ISA boli riadne zaskočené, keď sa im po uliciach začali prechádzať pluky Helghanov. Na ten deň si stále veľmi dobre pamätám. Tušil som, že nový kontrakt na seba nenechá dlho čakať a mne sa naskytne nová príležitosť ľahko si privyrobiť. Och ako ďaleko som bol od pravdy... Killzone: Mercenary je konečne strieľačka z pohľadu prvej osoby určená exkluzívne pre PS Vita, ktorá obsahuje plnohodnotnú príbehovú kampaň, ako aj multiplayer. Žiadna zložka pritom nie je vyslovene odfláknutá, obidve sú dostatočne zábavné a hlavne návykové. Príbehovo je KZ:M zasadený medzi prvý (PS2) a druhý (PS3) diel série a napriek tomu, že v hre sú spomenuté niektoré konkrétne udalosti z oboch hier, nie je znalosť univerza pre hranie handheldovej verzie vôbec potrebná. Nenájdete tu dobráckeho Templára, ani seržanta Seva a už vôbec nečakajte charizmatického diktátora Visariho. V hlavnej úlohe je tentokrát nováčik, žoldnier Arran Danner, ktorému je jedno, za aký tím kope a dôležité sú pre neho len zarobené kredity. Aj ďalšie postavy, na ktoré v priebehu kampane narazíte, sú nové a hlavného záporáka stvárňuje plukovník Kratek. Na rozdiel od spomenutého Visariho alebo Radeka však pôsobí až veľmi obyčajne, nezaujímavo a jeho charakter dostal málo priestoru. Samotná kampaň obsahuje deväť operácií - misií. Našťastie nejde len o krátke jednorazovky, ktoré je potrebné splniť vždy na jedno posedenie (áno, narážam na COD: Declassified), ale o rozsiahle operácie, vzájomne prepojené príbehom. Každá misia sa odohráva v inom prostredí, každá je niečím zaujímavá a čo je najdôležitejšie, každá je prekvapivo veľká. Prostredie je zakaždým pomerne otvorené a ponúka niekoľko rôznych ciest a cestičiek, čo v konečnom dôsledku dáva dostatok priestoru na rôzne taktiky. Je to trochu paradox, ale práve malá handheldová verzia Killzone ponúka najväčšie herné prostredie. Stále je to ale koridorová strieľačka, preto nečakajte otvorený svet, no nikdy v nej nepocítite stiesnenosť. Záznam č. 850720, Arran Danner Celá situácia nabrala na otáčkach, keď sa konflikt presunul na domovskú planétu nepriateľa, nehostinnú planétu Helghan. Do toho všetkého vstúpil aj nejaký, údajne dôležitý, veľvyslanec, ktorého sme spolu s jeho rodinou museli vytiahnuť z kaše. Ukázalo sa však, že v celom tomto kolotoči hrá podstatnejšiu úlohu veľvyslancov syn. Občas som sa cítil ako dobre platená pestúnka. Ešte dobre, že sa mi to chlapčisko neplietlo do cesty a hlavne pred hlaveň. Jasné, odmena za to riziko stála, inak by som do toho pochopiteľne nešiel. Predchádzajúce Killzone hry mali síce jednoduchý, ale celkom dobre fungujúci príbeh. Nie je tomu inak ani v prípade najnovšieho dielu. Scenár si na jednej strane nezaslúži Pulitzerovu cenu, ale rozhodne nedosahuje tragickej úrovne slovenských televíznych seriálov. Samozrejmosťou sú nečakané dejové zvraty, tradičný koncept väčšieho, skrytého nebezpečenstva a sem tam aj nejaká emocionálnejšia scéna a podobne. Je ale škoda, že celá táto sci-fi show skončí pomerne rýchlo. Na strednej obtiažnosti hru dokončíte zhruba za 5 hodín. Vyššia obtiažnosť pochopiteľne k celkovému času pridá niekoľko minút navyše. Avšak tu musím hneď dodať, že hoci misií mohlo byť naozaj o niečo viac, v kampani je možné stráviť dosť času aj po prvom prejdení. Každú misiu môžete ľubovoľne opakovať, pričom môžete nájsť iné, na prvý pohľad neviditeľné cesty a spôsoby postupu. Dôvodom opätovného prejdenia niektorej z operácií je tiež vaša výbava, s ktorou do misie vstupujete, a ktorú je možné podľa vlastného uváženia upravovať. Žiadna misia vám vopred nenadiktuje, s akou zbraňou musíte level prejsť. Preferujete radšej priamu konfrontáciu s ťažkým guľometom, tichý postup s tlmičom na zbrani, alebo chcete postupovať ako nenápadný ostreľovač? Voľba je len na vás. Záznam č. 850721, Arran Danner Vtip bol v tom, že už proti mne nestála len banda pešiakov. Okrem Higsov, brokovničákov, ostreľovačov, výsadkárov a ťažkoodencov to bola aj vojenská technika. A Helghanské lietajúce drony ani ich tanky rozhodne nie sú z papiera. Ešte že som aj ja sám mal pár prekvapení. VAN-Guard zbrane boli síce málinko drahšie ako som predpokladal, ale oplatilo sa do nich investovať. Mať po ruke orbitálny útok nikdy nie je na zahodenie. Okrem otvorenosti, rôznorodosti prostredia a mnohých druhov nepriateľov, ponúka kampaň aj ďalšie špeciality. Osobne ma prekvapila dobre zvládnutá práca s naskriptovanými sekvenciami. Hra tým dostala miestami až filmovú a celkovo epickejšiu atmosféru. Týchto skriptov pritom nie je zbytočne veľa, sú decentne použité a nepôsobia prehnane. Inak hrateľnosť nijako nevybočuje zo zavedeného štandardu prechádzajúcich KZ hier, a ak ste v minulosti niektorú predchádzajúcu časť hrali, budete sa cítiť ako ryba vo vode. Dokonca je tu prítomný aj dobre fungujúci cover systém. Ten budete rozhodne často využívať, pretože „Rambo štýlom“ sa ďaleko nedostanete. Základom je opatrný postup od jedného krytu k druhému. Krytie je tento krát automatické (stačí sa prikrčiť k stene alebo prekážke) a neumožňuje vykláňanie sa z poza rohu. Vrátila sa aj pestrosť tretieho dielu, takže v jednu chvíľu vediete partizánsku zákopovú vojnu, onedlho sa bránite prepadnutiu a čakáte na letecký transport, inokedy ovládate stacionárne vežičky a povozíte sa aj v nejakom tom dopravnom prostriedku (žiaľ bez priamej kontroly). Ani v tomto dieli KZ nechýba hľadanie skrytých zberateľských predmetov (intelov), ktoré sa však dočkalo výrazných zmien - intely získate buď hacknutím terminálov (ide o dobre navrhnutú minihru, ktorá otestuje vašu rýchlosť a pozornosť), alebo potrebné informácie doslova vymlátite z dôstojníka. Okrem tradičných, konvenčných zbraní dostanete do rúk aj špeciálne VAN-Guard zbrane, ktoré čas od času v kampani využijete. V multiplayeri však zohrávajú pomerne dôležitú úlohu, preto sa k nim ešte o čosi neskôr dostanem. Záznam č. 850722, Arran Danner Je pravda, že najradšej pracujem sám, ale jedno musím uznať. Niekedy to bez tej spolupráce nejde a je dobre vedieť, že v tom nie som úplne sám. Nie som ani prvý a už vôbec nie posledný nájomný žoldnier. Stále rád spomínam na nedávnu akciu, pri ktorej sa nás zišlo viac a spoločne sme nakopali zadky Červenookým. Bola to ukážková práca, nepriateľ dostal taký výprask, že sa hádam z toho doteraz nespamätal. Som si istý, že sa do podobných "spoločenských aktivít" ešte niekedy zapojím. Je viac než pravdepodobné, že väčšina z vás minimálne otestovala otvorenú multiplayerovú beta verziu, ktorá bola dostupná na PS Store. V tom prípade je o hre viacerých hráčov prakticky zbytočné niečo písať, lebo veľmi dobre viete, ako sa titul hrá. Vo všeobecnosti je MP veľkým lákadlom a nebojím sa povedať, že patrí medzi najsilnejšie stránky celej hry. Štatisticky povedané tu máme maximálne 8 hráčov (4v4), 6 rôznych máp a 3 herné módy. Začnem od posledného menovaného. Mercenary Warfare je klasický FFA deathmatch. Každý v ňom hrá za seba, všetko čo sa hýbe je potenciálny nepriateľ. Priznám sa, že tento štýl mne osobne až tak nesadol a preferujem ostatné módy. Guerrilla Warfare je potom klasický TDM, teda skupina ISA proti grupe Helghanov. Práve tento herný režim bude pravdepodobne pre väčšinu ľudí najhranejší. Na záver je tu tiež dobre známy Warzone, ktorý funguje presne tak, ako by ste čakali. Proti sebe nastupujú dve frakcie a v priebehu zápasu sa vystrieda päť rôznych operácií, každá má svoje vlastné pravidlá a úlohy (Body Count je o fragoch, Bounty Hunter je variácia na Kill Confirmed z COD hier a pod.) Tímová práca je kľúčová. Mapy sú veľmi dobre navrhnuté a prispôsobené k počtu hráčov. Nie sú to len malé arény (znovu narážam na COD Declassified), ale ani zbytočne veľké bludiská. Výber povolania by ste v KZ:M hľadali márne, namiesto toho je tu klasickejší Create a Class systém. Práve voľba výbavy priamo ovplyvňuje štýl hrania. Znovu je len na vás, či si vytvoríte pomalého, ale dobre obrneného vojaka s ťažkým kalibrom, alebo dáte prednosť rýchlemu, no málo odolnému prieskumníkovi s brokovnicou, či samopalom. Nezabudlo sa pochopiteľne ani na ostreľovačov. A potom je tu už spomenutý VAN-Guard, čo sú jednoducho povedané akési formy killstreak odmien v KZ štýle. Celkovo ich je osem, pričom niektoré sú čisto ofenzívne (Sky Fury - orbitálne delostrelectvo), iné naopak majú defenzívny, respektíve záškodnícky charakter (Ghost - osobná kamufláž). Záznam č. 850723, Arran Danner Nikdy som nechápal, ako môže niekto zbierať kadejaké drobné hlúposti. V minulosti sa vraj zbierali dokonca známky, alebo odznaky. A teraz som zberateľskej vášni sám prepadol. Nerád to priznávam, ale začalo ma baviť zbierať karty. Také tie klasické, žolíkové. Zopár kariet som zahliadol aj u iných chalanov od nás, takže určite ich nezbieram len ja. Najväčšia sranda je, že minule vypadla jedna karta aj z vrecka mŕtveho Higsa. Nemal som ju ešte v zbierke, jemu už chýbať nebude, tak som ju nenápadne zodvihol. Ale aj keby ma pritom niekto videl, nič by sa nestalo. Stavím sa, že rovnako by sa zachoval úplne každý. Pomerne vtipnou novinkou v MP (a vlastne aj v SP) je systém Valor kariet. Majú podobu normálnych obyčajných kariet, s ktorými sa bežne stretávate. Hra neustále sleduje a vyhodnocuje vaše výkony, za ktoré vám každý deň pridelí jednu kartu. Zo začiatku to budú karty nízkej hodnoty, ako sú Sedmička, Deviatka, no časom sa dopracujete aj k vyšším a hlavne hodnotnejším kartám ako napríklad Kráľovná či Eso. Čím vzácnejšiu kartu máte, tým bohatšie sú aj vaše odmeny. Zarobené kredity fungujú ako herná mena a zároveň ako skúsenostné body. Ich získavaním pochopiteľne stúpa vaša hodnosť a dostávate prístup k lepšiemu arzenálu a výbave. Hodnosť, teda rank, je spoločný pre SP aj MP. Aj hraním príbehových misií zarábate kredity (skúsenosti), za ktoré si následne môžete odomknúť zbraň do MP. Vašu zbierku Valor kariet rozširujete v online bitkách, niekedy karta vypadne zo zabitého nepriateľa. Tento systém funguje zároveň ako indikátor toho, na koho je dobré si dať pozor, kto už má nejaké tie bojové skúsenosti za sebou, alebo odhalí skôr nováčika, ktorý s hrou ešte len začína. Zabitie silnejšieho (lepšieho) hráča a získanie jeho vzácnej karty je potom dobrý odmeňujúci faktor. Nákup zbraní, brnenia, ale aj VAN-Guard odmien je možný prostredníctvom obchodníka na čiernom trhu. Záznam č. 850724, Arran Danner Planéta Helghan je náhodou celkom pekné miesto. Ak odhliadnem od toxického vzduchu, od faktu že miestna fauna a flóra by si vás najradšej naservírovala rovno na tanier a v neposlednom rade od neustáleho bombardovania, na niektoré miesta je doslova radosť pozerať. Niekedy ľutujem, že nemám pri sebe fotoaparát, lebo by z toho boli krásne momentky. Ak sa niekedy dožijem konca tohto trápneho konfliktu, začnem sa foteniu venovať naplno. Krásna, očarujúca, dych vyrážajúca, neuveriteľná. Aj takto sa dá opísať grafika hry KZ:M. Ide o najkrajšiu handheldovú hru na trhu. Bez debaty. Myslím, že potenciál zariadenia je využitý na maximum. Ani milión obrázkov, ani stovka gameplay trailerov a záberov priamo z hry dostatočne neukáže skutočnú krásu tejto hry. To skrátka treba vidieť na vlastné oči. Toľko špeciálnych efektov súčasne na displeji ste zaručene ešte nevideli na žiadnom inom prenosnom zariadení. Pritom pochvalu si zaslúži aj optimalizácia - framerate sa drží na prijateľných hodnotách aj keď je obraz doslova zahltený efektmi. Technická stránka je bezproblémová, hra nemá tendenciu zamŕzať a počas hrania som nepostrehol žiadne bugy, ani "game breaking" nedostatky. Škoda len, že sa nepodarilo úplne eliminovať krátke lagy, respektíve zaseknutia na miestach záchytných bodov. Nie sú tak výrazné ako v prípade preview verzie, ale úplne odstránené neboli. Hudba je po väčšinu času nevýrazná, počuť ju hlavne počas intenzívnych bojov, ale situáciu kompenzuje dokonalá zvuková stránka. Jednoznačne odporúčam slúchadlá. Ovládanie prejde rýchlo do ruky, jednotlivé akcie sú intuitívne namapované. Menšie problémy som ale zaznamenal pri šprinte. Bežať je možné buď pomocou zadnej dotykovej plochy, čo mne osobne prišlo ako maximálne neefektívne, druhou možnosťou je krúžok (dvojklik), čo je ale zároveň aj prikrčenie (jedno stlačenie). Stávalo sa mi, že som sa namiesto prikrčenia rozbehol niekam do steny, alebo naopak, v snahe o útek som sa začal plaziť rovno pred nepriateľskou streľbou. Hra využíva aj dotykové možnosti, no tie, až na malé výnimky (hackovanie), nie je nutné využívať. Záznam č. 850725, Arran Danner Dnes bol deň blbec. Začalo sa to už ráno, keď som mal náladu pod psa a v priebehu dňa sa to ani nijako nelepšilo. Asi som musel vstať ľavou nohou, ale nič, absolútne nič sa mi dnes nedarilo. Nie len že moja zbraň záhadne vypovedala službu a pravidelne sa zasekávala, ešte ani vlastné telo ma nepočúvalo tak ako inokedy. Našťastie sa nič významné nedialo, takže som sa nemusel hlásiť do služby. Nuž, každý máme občas svoj deň. Ja som rád, že je ten dnešný konečne za mnou. Napriek všetkým nespochybniteľným pozitívam, jedna vec mohla byť spravená predsa len o niečo lepšie. Mám dojem, že príbehová kampaň, aj keď zábavná, nevyužila dostatočne potenciál nájomného žoldniera. Osobne som predpokladal (a vlastne aj očakával), že si jednotlivé misie budem voliť ja sám, že si ja budem môcť zvoliť ďalší kontrakt, že si budem môcť vybrať, či chcem plniť úlohu pre ISA, alebo pre Helghanov, že moja voľba misií bude mať priamy vplyv na vývoj príbehu a že moje rozhodnutia ovplyvnia aj samotný záver hry. Namiesto toho sa kampaň drží tradičnej schémy s lineárnym postupom a pevne daným priebehom. Nie je to vyslovene na škodu, ale tu mohli chlapci z Guerrilla Games trochu zaexperimentovať. A keď som už pri tých mínusoch, tak máp do multiplayeru mohlo byť viac. Hádam sa čoskoro dočkáme balíčka nových bojísk v podobe DLC. Rád si za ne zaplatím. Killzone: Mercenary je momentálne najlepšia hra pre PS Vita. Je to naozajstný "system seller" a je to prakticky povinnosť pre každého majiteľa handheldu. Na rozdiel od iných kvalitných hier (LBP, Soul Sacrifice, Persona 4, atď.) nie je určená len pre špecifické publikum, ale je vhodná pre každého - takže si nezabudnite nachystať muníciu, žolíkové karty a hurá na bojisko. Klady: Grafika a technické spracovanie Plnohodnotná kampaň a Multiplayer Trvanlivosť Zápory: Menší počet máp v MP Nevyužitý potenciál nájomného žoldniera Kratšia kampaň Celkové hodnotenie: 9 / 10 Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Sony.
A to MP nemáš rád ale vyzerá to krutoprísne grafika na inej úrovni od iných hier na vitu som milo prekvapený
super recenzia no jednj vec by som chcel vediet, neviem ci som to prehliadol ale aka je hracia doba ? 5 hodni ? alebo 9 ? dakujem za info
je ale pravda ze som sa casto len tak kochal krajinou, takze rushovanim sa to da prebehnut aj rychlejsie
Chalaniii vcera som kupil bundle, za 199 euro a mal som v tom killzone voucher, a 8gb kartu. A este k tomu vita je 3g ! Kto ma chut niekedy zahrat multiplayer tak nech si ma prida gabesko. a pls napiste do spravy aspon mercenary aby som vedel
Určite super hra, čo sa týka kampane nieje to extra terno, ale zabaví, čo je potom ešte možno lepšie keď robíte špeciálne misie, na čas alebo čisto stealth. Ešte keď si k tomu prihodíte najvyššiu obtiažnosť je celkom výzva. Je to veľmi podobné ako napríklad Unit 13, hra vás odmeňuje za každú vec čo spravíte. V Unit 13 je ale toho singleplayer obsahu viac, čo je trocha škoda, keby mal Killzone : Mercenary aspoň 2 krát toľko máp bez príbehových cutscén, viac rôznorodejších misií, bol by to masterpiece. Určite odporúčam. alec:
