Štyri roky dozadu si vydobyl Corvo Attano nielen svoju stratenú česť, ale aj srdcia hráčov a kritikov na celom svete. Prvý Dishonored bol sviežim vetrom vo vodách AAA hier a zatuchlý Dunwall zamorený potkanmi sa javil ako ideálna dovolenková destinácia pre nejedného fanúšika zakrádania. V tohtoročnej, poriadne nabitej jeseni, podobne ako Corvo potichu prichádza pokračovanie tohto klenotu minulej generácie. Za štyri roky sa toho stihlo zmeniť veľa. Na trh prišla nová generácia herných konzol, Star Wars po dlhých rokoch opäť valcoval kiná a Marián Kotleba sa dostal do nášho parlamentu. Vo svete Dishonored však čas plynie rýchlejšie a vy sa ocitnete pred dôležitým rozhodnutím. Pokračovať v hraní za Corva, alebo dáte prednosť jeho dospelej dcére Emily? A toto nie je jediné rozhodnutie, ktoré učiníte. Ak ste niekedy hrali adventúru od Telltale games tak viete, že ich tituly sa pýšia možnosťou ovplyvňovať dej. V konečnom dôsledku však vaše rozhodnutia nemajú až takú váhu, čo našťastie neplatí aj v tomto prípade. Môžete sa k cieľu prerúbať, prestrieľať, môžete hrať na štýl Mirrors Edge a to aj vďaka plynulým pohybom postavy. Stráže sa dajú zneškodniť aj nenásilnou cestou, no v prvom rade ku kontaktu s nimi nemusí nikdy dôjsť. Viackrát sa mi stalo, že cesta dopredu sa zdala nemožná, no po menšej obhliadke som našiel perfektnú bočnú cestičku. A pri druhom prechádzaní ďalšie tri. Možnosti sú takmer neobmedzené. Ale poďme pekne poporiadku. Hra sa odohráva v prímorskom meste Karnaka. To je oproti Anglickému Dunwallu slnečnejšie, no nečakajte nejaké nádherné letovisko. Celé mesto je jeden veľký protiklad. Moderné sa bije so starým, čisté so zanedbaným, chudoba so šľachtou... Autori z Arkane studios jednoducho zobrali mixér a nahádzali doň všetky možné pozitívne a negatívne ingrediencie. Výsledkom je originálny a nezabudnuteľný zážitok, ktorý si z mesta odnesiete. Avšak pozor! Dishonored 2 nie je open-world titul. Jednotlivé časti sú oddelené načítavaciou obrazovkou a mesto Karnaka tak slúži len ako nejaká oporná kulisa pre hru. Tá sa skladá z deviatich misií, pričom ich priebeh je zhruba podobný. Každá z nich sa začína v podpalubí lode, ktorá slúži ako vaša základňa. Po pár rozhovoroch sa prenesiete menším člnom do nejakej časti mesta. Odtiaľ sa musíte uličkami prebojovať pred brány nejakého honosného sídla a v jeho vnútri máte za úlohu eliminovať nejaký cieľ, pričom môžete splniť aj bonusové úlohy typu nájdi a vykradni trezor, prípadne zachráň nejakú postavu. Ak ste hotový, treba sa dostať naspäť na pôvodné miesto príchodu. Slovo podobný však berte s určitou dávkou rezervy. Každá misia je svojim spôsobom jedinečná a skrýva mnohé prekvapenia. Pravidlá sa neustála menia a záleží len na vašej šikovnosti, či ich využijete ako svoju výhodu, alebo vás položia na lopatky. Snažím sa vyhnúť uvedeniu konkrétneho príkladu, lebo vás nechcem pripraviť o prekvapenie. No vedzte, že aj vďaka tomuto si vás hra udrží až do konca a nikdy neupadne do stereotypu. To isté sa však nedá napísať aj o predvídateľnom príbehu. Jedná sa o klasickú cestu za pomstou a osobne som si nikdy nevytvoril silnejšie puto s nejakou postavou. Hrateľnosť je silne návyková, ovládanie sa dostane rýchlo pod kožu, pohyby postavy sú, ako som už spomínal, veľmi prirodzené. Pokiaľ sa rozhodnete hrať akčným spôsobom tak vedzte, že stínanie hláv v Dishonored 2 vám dodá ten najlepší pocit zadosťučinenia. Čo sa týka progressu vašej postavy, počas hry môžete naraziť na runy a takzvané bonecharms. Runy môžete ďalej utratiť za ďalšie schopnosti a druhé menované vám pridá nejakú menšiu výhodu, ako napr. rýchlejšia regenerácia zdravia. To sa ale neobnovuje samo, iba za pomoci jedla a lekárničiek. Pri používaní schopností sa vám vyčerpáva mana, ktorá sa pomaly regeneruje na nejaké určité množstvo. To znamená, že ak použijete veľa schopností naraz, vyčerpá sa úplne a vy musíte vypiť modrý potion. Samotná obtiažnosť je nastavená dobre a osobne som sa na obtiažnosti hard poriadne zapotil. Pri hre ako Dishonored 2 zohráva veľkú úlohu kvalitná umelá inteligencia. Tá bola oproti predchodcovi značne vylepšená a voči strážam si tak nemôžte dovoliť to, čo by vám v iných hrách prešlo. Po absolvovaní tutoriálu som bol úprimne zaskočený a aj zľahka frustrovaný jej vyzretosťou. Vidí veľmi dobre, nie je hluchá, no aj napriek tomu nepodvádza. A hodením fľaše o zem sa nedá len tak ľahko odlákať. Hrať popri Dishonored aktuálny Metal Gear Solid, či nedajbože tretiu Mafiu je tak akoby za trest. Občasné kiksy sa udejú, no celkovo u mňa AI zanechala veľmi dobrý dojem. V čom Dishonored 2 skutočne exceluje je leveldizajn. Jednotlivé úrovne sú poriadne členité, bohaté na tajomstvá, či poklady a odmeňujú každého poctivého bádateľa. Taktiež sem-tam ponúknu nejaké jedinečné možnosti na elimináciu. Ak ste perfekcionista, herná doba sa dokáže poriadne natiahnuť. V kombinácii s viacerými hernými štýlmi hra sľubuje obrovskú znovuhrateľnosť a priam si pýta, aby ste ju prešli aspoň tri krát. Spracovanie je na solídnej úrovni a môžete sa tešiť na jedinečný, aj keď trochu svojský artštýl. Na Playstation 4 hra vyzerá parádne, beží v plnom fullHD rozlíšení, nepoužíva žiaden podradný obraz-rozmazávajúci antialiasing, textúry sú pekne ostré, výraznejšie doskakovanie objektov som nespozoroval. Sem tam sa vyskytne pár zubatých hrán v pozadí, no väčšina hráčov môže byť spokojná. Ak sa však spýtate na plynulosť, tak tam tento steampunkový (alebo skôr elektropunkový, či whale-oil-punkový) počin často zakopáva. Prvý Dishonored išiel ako po masle prakticky na hocijakom hriankovači a od pokračovania som očakával, že stabilných 30 snímkov za sekundu nebude problém. Bohužiaľ opak je pravdou a pri hre sa poriadne zapotí aj poriadna herná beštia za tisíce eur, nieto naša malá krabička od Sony. Problematické sú najmä veľké otvorené scény a úteky pred, resp. strety s veľkým počtom nepriateľov. Zvlášť pre hráčov preferujúcich akčné hranie bude framerate poriadny problém a myslím si, že práve tí potrebujú plynulý zážitok azda najviac. Nakoľko budete vo svete Dishonored umierať veľa a často, očakávajte zízanie na načítavacie obrazovky. Tie netrvajú zbytočne dlho, no bolo by fajn, ak by autori v budúcnosti stiahli pár sekúnd prostredníctvom nejakej aktualizácie. Kratšie loadingy potešia každého hráča a obzvlášť v takomto titule. Ohľadom ozvučenia nie je moc toho, čo by som napísal. Všetko znie tak ako má, ničím neprekvapí ani neurazí, hlavná téma, ktorá hrá v menu je chytľavá, no priamo v hre nečakajte nejaké výrazné skladby, z ktorých by vás mrazilo a ktoré by ste si ihneď sťahovali do mobilu. Čo ma však jemne sklamalo je celková dĺžka tohto počinu. Na jednu stranu tu máme ukážkový bohatý leveldizajn, nepovinné úlohy, kopec predmetov na nájdenie, a taktiež sa ráta s tým, že hru zdoláte niekoľko krát. Autori sľubovali zážitok na 12 až 20 hodín. Po prvom prejdení mi však na obrazovke svietilo „iba“ 9 hodín čistého hracieho času. Úprimne netuším, ako hra počíta čas, no pravdepodobne sa neberú do úvahy načítavania. Vo všeobecnosti mi však na zdolanie stačili zhruba štyri noci stredne intenzívneho hrania. Majte na pamäti, že som sa celú dobu zakrádal, hral bez zabíjania a plnil väčšinu bonusových objektov. Runy som moc nehľadal, nakoľko schopnosti Emily boli mnou využívané minimálne. Na druhý krát som si už chcel vychutnať poriadnu zabíjačku, a tak meč a pištoľ boli moji najlepší kamaráti. Tentokrát bez akéhokoľvek babrania sa a prechádzaním inými cestami, než pôvodne. Výsledný čas sa tak blížil ku hodnotám priemernej kampane Call of Duty. Bohužiaľ, krvilační hráči hrou preletia sakramentsky rýchlo. Ak by Dishonored 2 obsahoval nejaké dve kvalitné misie navyše, tak nemám žiadne námietky. Podľa mňa mali tvorcovia z Arkane studios myslieť aj na fakt, že nie každý je ochotný sa babrať s objavovaním a kreatívnou likvidáciou, a taktiež nie každý hráč sa bude unúvať zdolávať hru na viac krát (čo je mimochodom škoda, určite by ste ju mali prejsť aspoň zo dva razy). Takýto ľudia dostanú za svojich 60€ síce kvalitný, no nie najdlhší singleplayer-only zážitok. Ako som už viackrát spomínal, na začiatku vášho dobrodružstva máte možnosť voľby postavy. Väčšina hráčov si pravdepodobne zvolí ženskú protagonistku. Z príbehového hľadiska je zaujímavejšie hrať za ňu, no oproti Corvovi nemá také zaujímavé schopnosti. Okrem rýchleho presunu a dark vision som žiadnu z nich nepoužíval, iba ak výnimočne. Verdikt Dishonored 2 sa môže stratiť medzi nádielkou jesenných titulov, no pokiaľ ste hrali prvý diel a páčil sa vám, niet nad čím váhať. Sequel je lepší a zábavnejší v každom ohľade. Možno nabudúce by potešilo plne otvorené mesto a dlhšia hracia doba, no ak preferujete kvalitu nad kvantitou, ste na správnom mieste. Dishonored 2 vám ponúkne originálny a vysoko chytľavý zážitok, ktorý je možný prejsť na sto spôsobov. Ak ste už unavený tuctovými hrami, možno toto je titul pre vás. Chytľavá hrateľnosť Kvalitný leveldizajn Mesto Karnaka Veľmi vysoká znovuhrateľnosť Prepady snímkovania Kampaň mohla byť o niečo dlhšia Predvídateľný príbeh Celkové hodnotenie: 8.5/10 Pozn. Všetky screenshoty boli zachytené pomocou funkcie Share. Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Cenega Czech.
Ehm, moje prve prejdenie...stealth, no kill - bolo tusim cez 20 hodin vedlajsie misie som robil a aj zbieral runy a co sa dalo.
Je to také... dá sa to natiahnuť, keď človek chce. Ja som to nejako nehrotil, hral som tak ako ma bavilo, sem tam mi na konci vybehlo, že som zabil niekoho, čo ma dokázalo poriadne vytočiť ide skôr o to, že keď to hrá niekto bežným spôsobom tak je to tých 8-10 hodín, osobne som čakal trochu viac. Čo je však podstatnejšie je to, že hru som si skutočne užil, bavila ma od začiatku do konca a je vidno, že tvorcovia do nej vložili srdce.
true true, pasaz s oracles mala bug, kde aj pri uspati zopar bosoriek umrelo...to som robil asi na 3x
Celkovo strážnici niekedy umrú a ty ani nevieš ako... nejako nešikovne ich uspíš, vypadnú a zabijú sa, ty si to nevšimneš a na konci ti svieti jedno zabitie. Taká menšia príhoda z prvého hrania, počas bossfightu som nenásilne zneškodnil všetky klony, posledný klon som musel dokončiť uspávačkou a keď som sa vrhol na samotného záporáka, nevšimol som si, že sa mi minuli uspávacie šípky a že ich hra sama vymenila za iný druh munície a tak som Delilah-u popravil headshotom zápalnou šípkou skoro som vyhodil dualshock oknom od toho hnevu
