Pridané Recenzia: Amnesia: Rebirth

Diskusiu 'Novinky' začal Maroš Šimurda, 1 Nov 2020.

  1. Maroš Šimurda

    Maroš Šimurda
    Expand Collapse
    Moderator
    Člen Vedenia Moderator Redaktor

    Registroval sa:
    29 Máj 2010
    Príspevkov:
    2 993
    Páči sa:
    5 014
    ps-mania.jpg
    V našich končinách ani tak nie, no v Amerike je október sviatkom. Sviatkom duchov a strašidiel, ktorý vyvrcholí koncom mesiaca v podobe Halloweena. Každý, kto má rád strašenie a mrazenie na chrbte, si po celý mesiac vychutnáva strašidelné príbehy v knihách, filmy, alebo aj hororové hry. Štúdio Frictional Games je známe hlavne portfóliom hororových hier, vhodných práve na toto ročné obdobie. A hoci sa u nás Halloween oficiálne neoslavuje, pocit virtuálneho strašenia si predsa môže občas dopriať každý z nás.

    Je to už pár rokov dozadu, čo som sa po prvýkrát ocitol v zdanlivo opustenej bani. Sám, v temnote a bezbranný v titule Penumbra: Overture. Bol to herný hit v žánri survival horor od malého štúdia Frictional Games. Išlo o adventúru z pohľadu vlastných očí, v ktorej bolo hlavným cieľom riešenie hádaniek využívaním prepracovaného fyzikálneho enginu. Ako to ale v tomto žánri býva zvykom, v slabo osvetlených chodbách ste neboli sami. V tomto prípade vám ale nepomohla žiadna zbraň, vašou jedinou nádejou na záchranu života bol len útek a dobrý úkryt. Vo svojej dobe ma na hre upútal práve samotný koncept bezbranného hrdinu, riešenie hlavolamov a v neposlednom rade mrazivá atmosféra. Penumbra sa neskôr dočkala aj niekoľkých vlažnejšie prijatých pokračovaní, no ja som bol hlavne zvedavý na ďalšie hry štúdia. Tou bola Amnesia: The Dark Descent. Amnesia priniesla nové časové obdobie, nového hrdinu, nové prostredie a príbeh, samotná hrateľnosť ale ostala prakticky nezmenená. Silnou stránkou bola znovu výborná strašidelná atmosféra. Nasledoval podmorský titul SOMA, ktorý sa vyznačoval hlavne zaujímavým prostredím a príbehom. Koncept ostal znovu rovnaký, no ubudlo na hororových prvkoch, čo ma osobne mierne sklamalo. Mimochodom, Somu aj Amnesiu si mohol otestovať každý majiteľ PS Plus služby. Z histórie sa konečne dostávam do súčasnosti, čo ma privádza k najnovšiemu projektu Frictional Games. Tou je Amnesia: Rebirth, oficiálne v poradí už tretia časť série.

    Amnesia_ Rebirth_20201022185913.jpg

    Dôvodom, prečo som venoval pozornosť predchádzajúcim hrám štúdia, je to, že presne všetko spomínané pasuje aj na Amnesia: Rebirth. Autori sa držia osvedčeného žánru, ktorý viac menej sami vytvorili a znovu tak ide o hororovú adventúru, kde je dôraz kladený hlavne na príbeh, riešenie puzzlov a hororové (stealthové) pasáže, v ktorých ide doslova o život. Prakticky sa dá povedať, že práve na týchto pilieroch stojí celé portfólio štúdia a na základe týchto parametrov preto odvodím výsledné hodnotenie. To ste si už možno aj všimli a tak viete, že Amnesia: Rebirth asi nedopadla úplne podľa predstáv. Nebudem preto zbytočne zdržiavať a rovno prezradím, že „znovuzrodenú“ Amnesiu považujem za najslabší článok v rámci série.

    Amnesia_ Rebirth_20201025101207.jpg

    Úprimne povedané už samotný prvý dojem nie je práve najlepší. Dej sa odohráva v roku 1937 a hlavnou hrdinkou je francúzska archeologička Anastasie „Tasi“ Trianon. Tá je práve so svojím tímom na expedícií, no ich lietadlo náhle havaruje niekde v púšti v Alžírsku. Hráč sa ujíma roli Tasi po tom, ako znovu nadobudne vedomie a zisťuje, že celá posádka sa niekde stratila. Odhodlaná nájsť aspoň svojho manžela Salima sa vydáva na nebezpečnú cestu skrz neľútostnú púšť, pričom jej kroky vedú k neďalekej jaskyni. Zápletka ako taká nie je zlá, no osobne som mal najprv dojem, že ide skôr o úvod do dobrodružného filmu a nie hororu. Denné svetlo a ostré slnečné lúče rozpaľujúce piesočné duny skrátka nenaznačujú strašidelný zážitok. Svetlejších pasáží je v hre prekvapivo dosť, nebál by som sa dokonca povedať, že ich je viac než vo všetkých predchádzajúcich hrách štúdia dokopy. Mne osobne to svojím spôsobom mierne vadilo, v týchto momentoch sa väčšinou nič zaujímavé nedialo. To sa našťastie zmení príchodom do tajomnej pevnosti, kde už pomaly začína hustnúť atmosféra. Príbeh je rozprávaný formou spomienok, prostredníctvom ktorých si skladáte obraz o tom, čo sa vlastne stalo a zisťujete osud spolucestujúcich. Avšak tu musím spomenúť moju prvú výhradu. Dej a jeho rozuzlenie nie je podľa môjho názoru dostatočne dobre vysvetlené. Na konci hry som mal prakticky rovnaké množstvo otázok, ako na začiatku a pomerne veľa vecí ostalo zahalených rúškom tajomstva. To platí dvojnásobne o rôznych koncoch. V hre sú celkovo až štyri rôzne epilógy, no ani jeden mi úplne neodpovedal na to, o čo vlastne presne išlo. Hlavná postava - tehotná Tasi je pritom pomerne zaujímavá a originálna postava, o ktorej by som sa rád dozvedel aj niečo viac. Lenže som sa nedozvedel.

    Amnesia_ Rebirth_20201020175037.jpg

    Čo sa týka hrateľnosti a herných mechanizmov, ide o klasický koncept tvorby Frictional Games. Z pohľadu vlastných očí skúmate rôzne tajomné prostredia, pričom v temných koridoroch si pomáhate zápalkami a o niečo neskôr olejovou lampou. Vďaka osvetleniu si nie len že pomáhate pri navigácií v temnote, ale udržujete si tým aj vaše duševné zdravie. Tiež ide o prvok dobre známy z predchádzajúcich hier. Zápaliek však máte len obmedzené množstvo, olej do lampy je ešte vzácnejší, takže musíte šetriť a tieto pomôcky využiť len v najnutnejších prípadoch. Častejšie sa budete musieť spoľahnúť na váš úsudok a bystrú myseľ. Cestou totiž narazíte na niekoľko rôznych hádaniek, ktoré vám budú brániť v postupe ďalej. Práve tieto momenty sú to najlepšie, čo hra ponúka. Pri niektorých puzzloch treba zapojiť aj fyziku, inde je potrebné nájsť a správne nakombinovať rôzne predmety. Riešenie hádaniek bola moja najobľúbenejšia časť hry, škoda len, že ich nebolo viac. Povedal by som, že na pomery série ich je pomenej a tie najpamätnejšie by som dokázal spočítať na prstoch jednej ruky.

    Amnesia_ Rebirth_20201024124134.jpg

    V poslednom rade sa pozrime na to, ako je na tom Amnesia: Rebirth z hľadiska atmosféry a hororových prvkov. Žiaľ, aj v tejto oblasti je výsledný dojem rozporuplný. Začnem pozitívne. Ako som spomínal, v exteriéroch za denného svetla napätie úplne absentuje. Ale ako je v hororoch dobrým zvykom – človek sa najviac bojí toho, čo nevidí. A práve v tmavých interiéroch toto pravidlo platí najlepšie. Spolu s veľmi dobre zvoleným audiom a hlavne so slúchadlami na niektorých miestach pocítite príjemný pocit strachu z neznámeho. Pomyselným vrcholom mali byť stretnutia s monštrami. Keďže nemáte k dispozícií žiadne zbrane, ani žiadny priamy spôsob obrany, jedinou nádejou na záchranu je dobrá skrýša alebo v krajnom prípade útek. Ak sa rozhodnete hrať „podľa pravidiel“, teda tak, ako by to po vás Amnesia očakávala, sú tieto stretnutia plné adrenalínu. Ja som sa ale rozhodol pravidlá nerešpektovať, inými slovami povedané, chcel som si monštrum obzrieť pekne z blízka. Tým sa však na povrch vynorili menšie nedostatky. Je síce fajn, že druhov nepriateľov je tu viac, no podľa môjho názoru nie sú až tak desiví. Základného Ghoula by si človek pomýlil s obyčajným zombíkom. A pochváliť nemôžem ani ich umelú inteligenciu. Chápem, že by bolo zrejme frustrujúce, ak by vás protivník našiel všade, no stratiť sa im z pohľadu je v Amnesia: Rebirth skutočne jednoduché. Posledné dávky napätia navyše odstraňuje fakt, že tu neexistuje reálny postih zo smrti. Po vzore samotného názvu sa jednoducho „znovu zrodíte“ na blízkom checkpointe a pokračujete ďalej. Dá sa teda povedať, že hra samotná je pomerne jednoduchá a prakticky nepredstavuje žiadnu výzvu.

    Amnesia_ Rebirth_20201021164914.jpg

    Z doterajších riadkov by malo byť jasné, že Amnesia: Rebirth je pomerne nevyvážená a kvalita hry kolíše ako hojdačka. To platí aj pre technické spracovanie, konkrétne vizuálnu stránku. Hneď v úvode si človek skrátka nemôže nevšimnúť slabšie textúry a jednoduché nasvietenie. Znovu platí, že tým najviac trpia exteriéry. V uzavretých priestoroch je to o niečo lepšie, no už sme si rozhodne zvykli na vyšší štandard. Grafika je skrátka čisto priemerná. O to viac zamrzí kolísajúci framerate. Nie žeby vyslovene kazil hrateľnosť, no na niektorých miestach spomalenie cítiť a to aj na PS4 Pro. Od vydania hra dostala niekoľko záplat, no optimalizáciu rozhodne nevylepšili. Jediné čo môžem skutočne pochváliť, je vydarená zvuková stránka. Audio je pri hororových tituloch veľmi dôležitý prvok a tu našťastie nesklamal. Znovu pripomeniem, najlepší efekt dosiahnete jednoznačne so slúchadlami. Pozitívom je tiež stabilita, nestretol som sa s padaním hry a ani som nenarazil na výraznejšie bugy.


    Klady:
    :+: Zaujímavá hlavná postava
    :+: Zopár hádaniek
    :+: Miestami to má slušnú atmosféru

    Zápory:
    :-: Príbeh a jeho záver
    :-: Málo hororu
    :-: Grafika

    Verdikt
    Čakal som viac. Takto by sa jednoducho dali zhrnúť moje dojmy z Amnesia: Rebirth. Hra má zaujímavú hlavnú postavu, zachováva si rovnaké herné mechanizmy, ktoré od Amnesie očakávate, no v každej oblasti pôsobí nedotiahnuto. Príbeh zanechá veľa otáznikov, hádaniek je pomenej a čakal by som, že hra bude strašidelnejšia. Na výsledné hodnotenie preto použijem slová klasika: „Not great, not terrible".



    Výsledné hodnotenie: 6,5 / 10
    Pozn. Všetky screenshoty a videá boli zachytené pomocou funkcie Share na konzole PlayStation 4 Pro. Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Evolve PR.
     

Zdielať túto stránku