Páni z Bandai Namco sa pri príležitosti 50. výročia manga magazínu Shonen Jump rozhodli, že nechajú vytvoriť hru na túto počesť. Škoda ale, že sa tak rozhodli asi mesiac pred vydaním hry a výsledkom úplne sprznili tento malý sviatok pre všetkých fanúšikov manga. Niečo podobné už skúsili v roku 2014 pri príležitosti 45. narodenín tohto magazínu, keď vydali hru J-Stars Victory VS. Ani vtedy to nezožalo veľké úspechy no aspoň PS Vita tak dostala celkom obstojnú hru. Neviem čo si kto pri vytváraní tejto hry myslel a komu touto hrou chcel ublížiť ale evidentne sa mu to podarilo. V Shonen Jump magazíne sa od jeho vzniku pred 50. rokmi objavilo veľké množstvo manga komiksov. Autori nám naservírovali postavy z dokopy 16 rôznych titulov + 4 postavy vytvorené špeciálne len pre túto hru. Medzi hlavné ťaháky patria, už podľa obalu hry Naruto, Dragon Ball a One Piece, z ktorých sa do hry dostalo po 6 postáv. Ďalej nám autori ponúkli 4 postavy z Bleach a Hunter x Hunter. Z ďalších titulov sa do hry dostali maximálne 2 postavy, z ktorých nechýbajú také mená ako Yugi z Yu-Gi-Oh!, Light Yagami z Death Note, Ryo Saeba z City Hunter, Kenshiro z Fist of the North Star či Yusuke z Yu Yu Hakusho. Dokopy je v hre 42 hrateľných postáv + 4 nehrateľné (ak berieme dvojku Yagami + Ryuk ako dve rôzne postavy). Tu nastáva otázka či to je alebo nie je bohatá súpiska postáv. Zahraniční recenzanti dosť často dávali medzi plusy množstvo hrateľných postáv ale je to skutočne tak? Naruto: Ultimate Ninja Storm 4 malo aj s DLC 110 postáv, Dragon Ball Xenoverse 2 malo 90 postáv, One Piece: Burning Blood malo 44 hrateľných + 65 support postáv. Tak sa teda opäť pýtam, čo je na 42 hrateľných postavách zo 16 rôznych univerz veľa? Nič! Aj keď budem rátať plánované DLC postavy, stále to bude len 51 postáv, nehovoriac o zlom výbere konkrétnych postáv z niektorých univerz. Po krátkom predstavení postáv by som sa pomaly presunul k príbehu. Ten sa začína v zničenom New Yorku a ukazuje súboj medzi Friezom a Son Gokum (obaja Dragon Ball), po chvíli Frieza použije svoj laserový útok, ktorému sa Goku vyhne a zasiahne a zabije náhodného svedka tohto súboja. Toho potom Trunks (Dragon Ball) oživí a stáva sa z neho hlavný hrdina hry, ktorého avatar si prispôsobíte podľa seba. Následne na to sa dostávate na základňu, domov jednotiek Jump, kde vás privíta jedna z unikátnych postáv – riaditeľ Glover. Pomaly zisťujete, že celý svet je zamorený tzv. „venoms“, ktoré ho devastujú, a že veľa príslušníkov jednotky Jump zmizlo. Stali sa obeťami neznámeho kúzla a sami páchajú škody bez toho aby vlastne vedeli čo robia. Samotný príbeh je zlý, plný klišé, dialógy fungujú len medzi postavami z jedného univerza aj to nie vždy. Príbeh je ale hlavne krátky, no je vyplnený haldou exkrementov v podobe povinných, akože príbehových misií, kde 60x musíte zničiť „venoms“, 150x poraziť Friezu, 200x Blackbearda (One Piece) a pod. Ak by sme zobrali do úvahy len misie, ktoré príbeh reálne niekam posunuli, tak ho máme hotový za 2 hodinky aj so sledovaním ukážok. Už pri 2. z 9 kapitol vás to omrzí a ak to budete hrať ďalej, tak len z povinnosti. Nevadilo mi, že niektoré ukážky boli dabované a niektoré len titulkované ale mohli sa posnažiť a nadabovať aj hlavnú postavu. Vyzerá to totiž dosť zle keď beží dialóg medzi vami a Narutom s tým, že Naruto rozpráva a vaša postava len pripečene rozťahuje rukami. Vedľajšie misie takisto absolútne nedávajú zmysel. Prídete za Gonom (Hunter x Hunter), povie vám, že ešte nikdy nebol v Japonsku, žeby sa tam chcel ísť pozrieť, zrazu prestrih ako obaja stojíte pred nejakým chrámom v Japonsku a Gon sa nevie vynadívať. Následne nato sa objavia „venoms“, ktorých zlikvidujete, Gon vám poďakuje, že ste ho zobrali do Japonska a tým to hasne. Fakt na úrovni. Aby toho nebolo málo, autori zakázali nahrávanie a screenshoty počas všetkých ukážok bez ohľadu na to, či je to hlavná alebo vedľajšia misia. Niežeby sa v tých ukážkach reálne niečo dialo ale občas sa tam objavila zaujímavá hláška. Napríklad ako keď Gaara (Naruto) aj s hlavným hrdinom išli „potajme“ sledovať Shishia (Rurouni Kenshin) a v ukážke Gaara aj s tou jeho 2 metrovou bandaskou na chrbte stojí uprostred námestia a zadrie: „Och, on si nás všimol“. Sherlock z neho teda nebude. Samotné boje v aréne sú jediná aktivita, ktorú v hre budete vykonávať. Hra nedisponuje žiadnymi mini hrami ani iným rozptýlením. Boje sú postavené na arkádovom štýle, podobnom tomu zo série Naruto: Ultimate Ninja Storm, prvú hodinku celkom zábavné, no potom ale príde monotónnosť a miestami aj frustrácia. Postavy sú veľmi zle (ne)vybalansované a preto sa sem tam stáva, že 3 súboje za sebou dáte ľavou zadnou a potom príde súboj s Yugim či Togurom (Rurouni Kenshin) a máte chuť si vlasy vytrhať. Samozrejme po niekoľkých súbojoch prídete na tú fintu „fň“ a proste súpera zaspamujete špeciálnymi útokmi na diaľku a je vybavené. Čo ale treba pochváliť, je spracovanie rôznych útokov, od obyčajných, cez špeciálne až po ultimátne. Aj keď sa dosť často opakujú, stále je radosť na to pozerať. Grafické spracovanie niečomu pridalo a niečomu zas ubralo. Prostredia vyzerajú nádherne, či už sa bavíme o reálnych miestach ako New York, Paríž, Nový Zéland či Alpy alebo aj vymyslené miesta ako Konohakagure (Naruto). Neraz som sa prichytil ako sa s otvorenými ústami pozerám na prírodu pod horou Matterhorn pred začiatkom súboja. Na druhej strane ale voľba grafického štýlu úplne pohnojila vzhľad postáv, ktoré vyzerajú úplne zle. Pamätáte si na časy keď vás mama zobrala v Michalovciach ku Vietnamcovi a hneď ste išli do oddelenia hračiek? Tam ste našli obal s hrdinami, na ktorom písalo „DC Comics“ a súčasť balenia bola štvorica hrdinov – Spider-man, Son Goku, Bulbasaur a červený Power Ranger. Áno, nejako takto tie postavy v hre vyzerajú. Hra je v celkom dobrom technickom stave. Netrpí FPS prepadmi, nezaznamenal som žiadne bugy a ani raz mi počas hrania hra nespadla. Má ale však iný neduh – loadingy. Je ich strašne veľa a nie sú úplne krátke. Každá misia začína prestrihovou scénou na základni, po loadingu príde scéna z arény pred súbojom, po súboji príde scéna z arény a po loadingu ešte jedná scéna opäť zo základne. Keby tie scény aspoň za niečo stáli ale ony sú všetky na jedno kopyto. Snažím sa zaloviť v pamäti ale naozaj si neviem spomenúť na nič horšie a preto radím hru Jump Force ako najhoršiu hru, ktorú som na PS4 hral. Ani hranie Just Cause 4 ma tak nedeptalo ako táto hra. Na hru som sa veľmi tešil a aj napriek tomu, že som od nej nemal veľké očakávania, proste odreagovačka po ťažkom dni v práci, sklamala ma na plnej čiare. Verdikt Jump Force je dokonalý odstrašujúci príklad toho, ako sa nemá robiť hra na počesť 50. výročia, nech už sa jedná o čokoľvek. Postavy vyzerajú zle, príbeh je slabý, nudný a repetitívny, boje nevybalansované a stereotypné. V hre nefunguje takmer nič tak ako by malo a oproti zabehnutým titulom ako Naruto: UNS4 či Dragon Ball: FighterZ je toto len slabý nepodarok. Nielen, že by som nečakal na zľavu na túto hru ale ešte aj keby sa dostala do ponuky PS+, zvažoval by som, či mi to stojí zato, pridať túto „hru“ do nekonečnej online knižnice. Nádherné scenérie a arény Grafické spracovanie útokov počas bojov Modely postáv Časté loadingy Nezaujímavý príbeh Slabý výber postáv Stereotypné a nevyvážené súboje Repetitívne misie Celkové hodnotenie 3/10 Pozn. Všetky screenshoty boli zachytené pomocou funkcie Share. Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Cenega.
Tak čo už odtrhnem si od úst Inak pekná recenzia a tie "negatívne" mám dupľom rád vždy to čítam s pocitom že to si nikto nemohol zaplatiť
Ja už mám miestami pocit, že som jak malý hejter ale okrem PESa, všetko načo som sa tešil skončilo fiaskom - Just Cause 4, Naruto to Boruto a aj Jump Force. Paradoxne hry, ktoré som si zobral len tak aby som vyplnil čas ma milo prekvapili a hlavne 11-11: Memories Retold.
ty si žena, že si pamätáš, že som mal na profilovke Hayley? šak to si už ani ja nepamätám keby si nepripomenul priateľka sa rozhodla, že cudzia žena mi tam nepasuje dostal som pandu
No dlhú dobu som sem "riadne nechodil" (len som otvoril stranku a hajde preč) už ani nepamätám, začal som opäť "normálne" navštevovať nejak začiatkom minulého roku alebo koncom 2017, a pamätám si že predtým si mal Hayley no vlastne jak teraz hovoríš som si uvedomil že už je to nejaká doba... len jak starnem tak rýchlo letí čas že sa mi to zdá jak včera ... staré dobré časy
