Rok 2017 sa zapíše do histórie pravdepodobne ako rok návratov klasických značiek z čias konzoly PlayStation 1. Najprv sme sa dočkali už siedmeho pokračovania bojovky Tekken, potom všetkých ohúril kvalitne spracovaný remaster klasiky WipEout a teraz, po dlhých rokoch, sme sa dočkali aj najpopulárnejšieho maskota prvej Sony konzoly, Crasha. Crash Bandicoot sa jednoznačne radí k najpopulárnejším hrdinom detských čias u nejedného hráča PlayStationu. Dvadsať rokov ubehlo ako voda a hoci sa už hráči rozpŕchli po rôznych platformách, stále má v ich srdci miesto legendárny Bandicoot. Po kvalitnom pokračovaní alebo aspoň remasteri pôvodnej trilógie, volali fanúšikovia už veľmi dlho a aj keď tu a tam dáky šepot bol, nikdy nič oficiálne neuniklo. Od rôznych debát, či už Sony opäť vlastní práva alebo s Activisionom jedná o novom pokračovaní, vždy rýchlo ubehli týždne a „zase nič“. Následne však Shawn Layden s jeho zmyslom pre humor vystúpil na pódium s tričkom Crasha Bandicoota a tak, ako všetkým stúpli nádeje, tak na konci show zase padli. Avšak na E3 minulého roku sme sa konečne dočkali, Shawn oznámil spoluprácu s Activisionom na remaku pôvodnej trilógie a fanúšikovia opäť jasali. To, či sa remake podaril alebo nie, si prečítate na nasledujúcich pár riadkoch. Crash Bandicoot N. Sane Trilogy je kolekcia troch hier z PS1, v ktorej nájdete hry Crash Bandicoot, Crash Bandicoot 2: Cortex Strikes Back a Crash Bandicoot: Warped od už legendárneho štúdia Naughty Dog, plne remasterované pre konzolu PS4. Nejedná sa však o klasický remaster na aký sme zvyknutí a akým bol napríklad nedávny WipEout Omega Collection, keďže nebolo čo „remasterovať“. Pôvodné zdrojové kódy boli vývojárom už na nič a tak museli začať všetko vytvárať pekne od nuly. Za neuveriteľnú štartovaciu cenu sa z tohto remasteru resp. remaku stala povinnosť skoro pre všetkých a dôkazom toho sú aj šialené predaje hry. Ako sme už zvyknutí z iných kolekcií, tak aj N. Sane Trilogy zabalila všetky tri hry do prehľadného menu, kde si následne môžete vybrať, či sa pustíte do prvého dielu Crasha, druhého alebo to odštartujete rovno najpopulárnejším tretím dielom s podtitulom Warped. Štúdio Vicarious Visions, stojace za remasterom sa vám vtipne predstaví už pri prvej ukážke, ktorá však bohužiaľ nejde zrušiť a tak vám asi časom polezie trochu na nervy. Vizuálny upgrade nie je iba zvýšenie rozlíšenia a pridanie pár vyhladzovacích možností. Ako som už spomínal, všetky časti museli byť od nuly vytvorené znova a na vizuále to je jednoznačne vidieť. Hra ponúka krásne prostredia vystrihnuté akoby z rozprávky. Džungla je tu plná života, efekty vody a ohňa sú realistické a futuristické mestá vás až odpútajú od samotnej hry. Prvý krát, keď som to videl, tak sa mi na tvári urobil úsmev od ucha k uchu a dostavil sa pocit spokojnosti z dobre odvedenej práce. Po čase, keď pôvodná eufória odpadla, tak som si uvedomil, že napríklad vizuál najnovšej Ratchet and Clank hry je predsa len o niečo krajší, čo však vôbec neuberá nič na kráse Crashovi. Hry ako Ratchet a Crash budú dlho vďaka vizuálu odolávať zubu času, keďže práve tento typ grafiky má výhodu v porovnaní s realistickým podaním, ktoré za pár rokov realisticky vôbec vyzerať nebude. Čo Vicarious Visions dokázalo úplne do bodky splniť a naplniť očakávania je dizajn jednotlivých postáv a oblúd v hre. Crash vyzerá stále rovnako dobre ako tomu bolo pred 20 rokmi. Teda vyzerá lepšie, ale stále je naňho radosť pozerať, ako si to pamätám z detstva. Dizajn Coco možno niekomu úplne nesadne, ale jej model je takisto veľmi kvalitný a to isté sa dá povedať aj o všetkých ostatných postavách v hre. Niekedy som však mal pocit, že kvalitnejším dizajnom niektoré postavy nevyzerajú tak „nebezpečne“. Napríklad v Crash Warped teraz Uka Uka vyzerá ako mierumilovný brat Crashovho pomocníka Aku Aku. V pôvodnom Warped z tejto zlej masky vyžarovala akási zlosť, ktorá sa pre mňa zremasterovaním vytratila. Popri novom ovládaní som mal asi najväčšie obavy, ako hra bude znieť a ako „dokaličia“ tú ikonickú hudbu, ktorá v každých úrovniach bola. Našťastie už z menu vám bude jasné, že zvuková stránka nebude o nič horšia ako ste zvyknutí. Titulná hudba Warped je stále takisto ikonická ako si ju pamätáte a vo väčšine prípadov aj hudba v leveloch je viac než kvalitne prerobená. Občas sa nájdu úrovne, kde stará hudba je proste o triedu lepšia, takto ma napadá napríklad "boss fight" s Tiny Tigrom v Crashovi dvojke. Pôvodne mala tá hudba niečo viac do seba, ale to je už iba vyberanie maličkostí, ktoré nič nemenia na krásnom soundtracku, ktorý si myslím, že sa viac než len podaril. Vývojárov treba pochváliť aj za dotiahnutie čo najväčšieho počtu známych hercov na dabovanie postáv.Síce sa im nepodarilo väčšinou zohnať úplne pôvodných hercov (niektorí už ani nie sú medzi nami), ale napríklad hlas Cortexa môžete poznať z hry Crash Bandicoot: The Wrath of Cortex. Hlas Aku Aku vám bude známy z hry Crash: Mind Over Mutant a takto by som mohol pokračovať ďalej. Takisto aj zvuky napríklad Crashovej chôdze sú pekne odlišné od toho po akom povrchu behá, výbuchy znejú reálne a všetky malé detaily sú jasne počuteľné. Keď sa nepozriem na kolekciu kompletne ale priamo na jednotlivé hry, tak mi vyjde ako najslabšia časť prvý Crash Bandicoot. Na tejto hre je zub času vidieť najviac. Mechaniky sú tu jednoduché a obmedzenie pohybu v podobe šmýkačiek a pod., ktoré sú v ďalších dieloch už tutovka je na škodu. Avšak toto bolo očakávané a ak by Vicarious tieto mechaniky do hry pridali, tak by im to fanúšikovia neodpustili. Za vcelku veľké mínus považujem aj zjednodušenie tejto hry. Časy, keď ste chceli získať gem a nemohli ste ani raz zomrieť sú nenávratne preč a iba u úrovní so špeciálnym farebným gemom sa toto pravidlo zachovalo. Za mňa bolo toto rozhodnutie najväčšie negatívum hry. V porovnaní so svojimi nasledovníkmi sú úrovne v prvom Crashovi niekedy až nudné. Áno, stále tu je Road to Nowhere alebo Slippery Climb, avšak na kvalitu úrovní z druhého a tretieho dielu sa to v celkovom meraní nechytá. Až na pár výnimiek sú úrovne aj po všetkých vylepšeniach akoby mŕtve, nič sa tam nedeje a stačí keď si odskáčete pár schodov a ste na konci. Ako pôvodná tak aj remasterovaná prvá časť trpí veľkými skokmi v náročnosti. Kde jednu úroveň dáte na prvý krát, tak niektorí môžu u ďalšej stráviť pol dňa. Bossovia sú na druhej strane priam až primitívny. Avšak sú tu určité vylepšenia od vývojárov, ktoré priniesli trochu viacej života do prvého Crashovho dobrodružstva. Jedným z nich sú časové „Time Trials“, kde je vašou úlohou bez smrti dobehnúť do cieľa za určitý čas, začo budete následne odmenení relikviou. Či získate, zafírovú, zlatú alebo platinovú, to už záleží len na vašej rýchlosti. Ak si však trúfnete na platinovú relikviu, tak vám to dá dobre zabrať. Samozrejme je hra stále zábavná a treba brať do úvahy, že NaughtyDog na tomto postavil svoje meno a ďalšie hry už iba vylepšoval. V prípade, že je toto vaše prvé stretnutie s pôvodnou trilógiou, prvý diel sa vám bude páčiť pravdepodobne najmenej. V pokračovaní Cortex Strikes Back sa NaughtyDog poučili z chýb jednotky a aj vďaka tomu je remasterovaná verzia od Vicarious Visions najlepším dielom z celej kolekcie. Hra ponúka výbornú kombináciu obtiažnosti a kvalitnej platformovky. Vrátili sa farebné gemy v trochu inej podobe a pribudli kadejaké spôsoby ako získať klasický gem. Od rozličných závodov s časom až po špeciálne cesty smrti, „Death route“, aktivované iba v prípade, že sa dokážete bez smrti k ním dostať, hra ponúka podstatne viacej gemov a v niektorých pasážach si musíte otvoriť špeciálnu cestu aby ste mohli všetky gemy pozbierať. K tomuto všetkému sa pripojí veľká rôznorodosť úrovní, kde narazíte aj na zapršaný dažďový prales, jazdenie na polárnom medvedíkovi alebo si zalietate na Jetpacku vo vesmírnej stanici. Tento diel rozhodne netrpí takými skokmi v obtiažnosti ako predchodca a celkovo ponúka oveľa lepší zážitok z hrania. Vývojári obohatili aj tento diel časovými „Time trialmi“, ktoré sú v tomto prípade o niečo náročnejšie ako u prvého dielu. Pre väčšinu fanúšikov je najznámejší Warped a predpokladám, že aj v tejto kolekcií to bude najhranejší diel. U tohto dielu je všetko presne tak, ako si pamätáte. Dvojitý skok, súper tornádo alebo bazuka hru zjednodušujú a náležito je warped najjednoduchším z celej série. Tento krát vás Uka Uka pošle vyzbierať kryštály do minulosti a budúcnosti, čo spôsobí veľkú rozmanitosť a farebnosť úrovní. Čo sa týka vizuálu tak tretie Crasovo dobrodružstvo je jednoznačne to najkrajšie. Bohužiaľ, ale nie je dokonalé a dolu ho ťahajú úrovne na dopravných prostriedkoch. Motorka sa ovláda vyslovene divne a takisto vodný skúter nie je to, čo bývalo. V jednom švihu sa z mojich obľúbených úrovní stali také, ktoré som bol rád, že som ich prešiel a nemusím sa s nimi znovu stretnúť. Z Crasha 2 sa opäť vracajú všetky vylepšenia v podobe farebných gemov, smrteľných ciest a nechýbajú ani závody z časom, ktoré však už boli prítomné aj v pôvodnej hre. Každá hra je obohatená o druhú hrateľnú postavu, ktorou nie je nikto iný ako Crashova sestra Coco. Pre jej odomknutie vám stačí prejsť po prvého bossa a následne si s ňou môžete užiť takmer všetky úrovne okrem veľkých súbojov. Coco sa ovláda rovnako ako Crash a okrem vylomením, ktoré má v nečinnosti iné, je to presná kópia Crasha, čo mi príde ako premrhaný potenciál. Za najväčšie negatívum považujem technický stav hry. Aby vyslovene tunelová platformovka išla aj na výkonnejšej PS4 Pro na 30 sníkov za sekundu, tak to chce veľkú odvahu. Hre to až tak neškodí, ale nechápem, prečo hra nie je lepšie optimalizovaná. Na klasickej PS4 hra trpí občasným poklesom snímkovania v prestrihových scénach. Inak hra ide na klasickej PS4 vo FullHD rozlíšení a na PS4 Pro 1440p s následným upscalingom na 4K v prípade ak vlastníte 4K televízor. V porovnaní s nedávnym remasterom v podobe WipEoutu, ktorý išiel v rozlíšení 4k pri 60 snímkoch za sekundu vyzerá Crash po tejto stránke odfláknuto.Nekonečné loadingy takisto nepotešia väčšinu hráčov. Pustíte hru, loading, vyberiete si diel, loading, vyberiete si úroveň loading, vraciate sa z úrovne ďalší loading. Loadingov je tu proste nekonečne. Ak sa niekomu zdá, že skákanie je trochu iné, než na aké ste boli zvyknutí, tak nie ste ďaleko od pravdy. Pre Crasha je použitý iný model nôh, než aký bol použitý v starej trilógií. To spôsobuje, že sa môžete zošmyknúť z hrany. Viac o tejto problematike sa môžete dočítať v našom článku. Bude zaujímavé sledovať, kam sa teraz séria posunie. Budú sa vývojári snažiť spraviť nové pokračovanie alebo sa rozhodnú zremasterovať motokáry v podobe Crash Team Racingu. Hra ako CTR na PS4 rozhodne chýba a bolo by viac než výborné vidieť do tejto hry zakomponovaný aj online multiplayer. Mne nezostáva už nič iné len štúdiu Vicarious Visions zagratulovať a popriať im veľa šťastia v ďalšej tvorbe. Grafická stránka hry, ktorá vyzerá výborne Množstvo obsahu, pri ktorom strávite desiatky hodín Výborná zvuková stránka hry Výhodná cena za kolekciu troch hier Unifikovaný save systém a hrateľná Coco Absencia pridanej hodnoty, napríklad nové úrovne (pravdepodobne prídu v podobe DLC) Pre nováčikov nudná prvá časť Príliš zjednodušená prvá časť a skákajúca obtiažnosť 30 FPS na PS4 Pro Nekonečné loadingy Verdikt Minuločné ohlásenie spolupráce Sony a Activision na remasteri Crasha Bandicoota som po Spider-Manovi považoval za vrchol ich konferencie. Vicarious Visions nielenže neurazili remasterom, ale priniesli niečo, čo asi nikto ani nečakal - plnohodnotnú prerábku starých dielov, ktoré pripomínajú dobré časy, ktoré sme s hrdzavým Bandicootom zažili. Hre ako takej nie je veľmi čo vytknúť. Niekomu možno nesadne systém skákania, ja to považujem za realistickejšie, keďže mi príde normálne sa zošmyknúť, ak niekto stúpi na hranu. Až na zjednodušenie prvého dobrodružstva šialeného Crasha Bandicoota sa na hrách nič nezmenilo a to je presne to, čo fanúšikovia očakávali. Na vašej ceste za vyzbieraním všetkého sa rozhodne zapotíte, avšak pre väčšinu to nie je nič extra náročné. Jediné menšie negatívum je, že hra nejde na výkonnejšej PS4 v 60 snímkoch za sekundu, čo napríklad taký WipEout dáva bez problémov v rozlíšení 4K. Celkové hodnotenie 8/10 Pozn. Všetky screenshoty boli zachytené pomocou funkcie Share.
Zaujímavé že to stále hovoria iba ľudia čo to nemajú, na základe YouTube videí. To ze to na tu konzolu niekto odflakne nie je chyba konzoly ale vývojárov. WipEout, horizon, battlefield všetko to ide na pro o poznanie lepšie...
A zaujímavé ze sa zakaždým na to rozhodne niekto reagovať a vešti tu z nejakej vesteckej guly ze to ma človek z YT videí aj keď to tak nie je.
Crasha som hraval este na PS1 a az do minuleho tyzdna som mal pocit,ze mi skakacky celkom idu. Az doteraz. Hram zatial prvu cast,ale ta obtiaznost sa mi zda pri niektorych urovniach extremna. Nehovoriac o zvlastnom uhle kamery,kde si ovladac robi co chce. Vcera som hral jednu uroven skoro 2 hodiny a nechybalo vela,aby bol o tretej hodine rano ovladac na kasu,nehovoriac o tom,ze som zobudil pol baraku. Asi som uz na to stary...
Remaster gameplayom chytľavejší ako vačšina čerstvých noviniek ktore riešia predovšetkým graficku stránku a gro je uplne zle. Zamrzia slabé fps na PS4 Pro a absencia v dnešnej dobe tak vzácneho "WAAAAAU!" dojmu spred 20 rokov kedy som kvôli ponocovaniu pri "krešovi" permanentne zaspával do školy...
